Únavová zlomenina (tiež nazývaná stresová zlomenina) je drobná prasklina v kosti, ktorá vzniká opakovaným alebo dlhodobým zaťažením — nie nárazom alebo jednorazovým úrazom, ako je to pri klasickej zlomenine.
Čo spôsobuje únavovú zlomeninu
Únavové zlomeniny najčastejšie vznikajú, keď na kosť pôsobí opakované a nadmerné zaťaženie, napríklad pri behu, skákaní alebo dlhej chôdzi. Riziko zvyšujú aj náhle zmeny tréningovej intenzity, nevhodná obuv, tvrdý povrch, zlá technika pohybu, ale aj nedostatočný príjem vápnika, vitamínu D a poruchy výživy.
Kde sa únavové zlomeniny objavujú najčastejšie?
Tento typ zlomenín sa vyskytuje najmä v kostiach, ktoré sú vystavené najväčšiemu stresu:
-
kosti chodidla (hlavne 2. a 3. metatarzálna kosť)
-
holenná kosť (tibia)
-
lýtko (fibula)
-
kosti panvy
-
stehenná kosť (femur)
Ako rozpoznať únavovú zlomeninu?
Typickým príznakom je bolesť, ktorá sa zhoršuje pri zaťažení a ustupuje v pokoji. Niekedy sa objaví lokálna citlivosť a mierny opuch. V počiatočnom štádiu je bolesť prítomná len po výkone, no neskôr sa môže objaviť aj v pokoji. Niekedy je ťažké ju odlíšiť od natiahnutého svalu alebo zápalu šliach.
Diagnostika a liečba
Diagnostika začína klinickým vyšetrením, no na röntgene sa zlomenina často nezobrazí hneď. Pre presnú diagnózu sa preto využíva MRI, CT alebo scintigrafia kostí.
Liečba si vyžaduje predovšetkým pokoj a vynechanie záťaže na 6 až 8 týždňov. V niektorých prípadoch je potrebná aj fixácia (ortéza, barle). Súčasťou liečby je aj rehabilitácia, fyzioterapia, úprava stravy a zmena tréningového plánu, obuvi či techniky pohybu.
Prevencia únavových zlomenín
Ak sa únavová zlomenina nelieči, môže sa zhoršiť a viesť k úplnej zlomenine, ktorá si môže vyžadovať chirurgický zákrok. Prevencia je preto kľúčová, najmä ak sa aktívne venuješ športu.
-
Postupné zvyšovanie záťaže: Nezvyšuj intenzitu, objem ani frekvenciu tréningu o viac než 10 % týždenne. Vyhni sa náhlym zmenám v type aktivity.
-
Správna obuv: Noste kvalitnú obuv vhodnú pre daný šport. Topánky pravidelne obmieňaj, pretože ich tlmiaca schopnosť sa časom znižuje. Bežci by mali zvážiť výmenu každých 500–800 km.
-
Silový tréning a stabilita: Posilňovanie nôh, stredu tela, bedier a chodidiel znižuje riziko nesprávneho zaťaženia kostí. Trénuj aj rovnováhu a vnímanie polohy tela (propriocepciu).
-
Výživa a doplnky: Dbaj na dostatočný príjem vápnika (1000–1300 mg/deň) a vitamínu D (800–2000 IU/deň). Ženy by si mali všímať aj prípadnú nepravidelnú alebo chýbajúcu menštruáciu, ktorá môže byť znakom nedostatočnej výživy.
-
Dostatok spánku a regenerácia: Zabezpeč si 7–9 hodín spánku denne a zaraď do tréningového plánu aj aktívne oddychové dni alebo cross-training.
-
Povrch a prostredie: Vyhýbaj sa dlhému tréningu na tvrdom povrchu, ako je betón. Striedaj rôzne terény (tráva, les, bežecký pás, dráha).
-
Vnímaj signály tela: Ak cítiš bolesť, ktorá sa vracia alebo zhoršuje, neignoruj ju. Návšteva fyzioterapeuta alebo športového lekára môže zabrániť vážnejšiemu zraneniu.